All inklusive 2009
ALL INKLUSIVE 2009
Ako každý rok, aj tento sme si nenechali ujsť príležitosť spať pod stanom na našom obľúbenom letovisku Liptovskej Mare. Rybačka, špeky, slnko , voda a horúca kamenistá pláž. No kto by tomu mohol odolať. Odchod bol naplánovaný na štvrtok poobede. Viktorov ocino, ako šofér, Peťka, Viťko, ja a Nerko (pes Baskervilský) sme z Ružomberka vyrazili okolo sedemnástej. Cesta trvala asi hodinku.
Chvalabohu prázdna pláž pri kostolíku zaručovala bezproblémové nalodenie. Čln bol veľký a vážil dobrých dvesto kilogramov, takže spustenie na vodu si vyžadovalo poriadnu chlapskú silu. A keďže taká tam aj bola, všetko prebehlo v poriadku. Vybavenie sme do neho pohádzali pomerne rýchlo a to ho naozaj nebolo málo.
Posledné odrazenie od brehu a hor sa do vôd marských. Medzitým nám ešte volal inžinier predseda, ktorý bol pri podchode aj s pani predsedovou, že sa akosi dvíhajú vlny. Situáciu sme vyhodnotili a usúdili , že keďže nemáme ani jednu záchrannú vestu, pôjdeme!
Motor chytil na druhý, tretí krát a Viktor ako starý morský vlk pridal plyn a vyrazil s našimi životmi na otvorenú vodu naprieč Liptovskou Marou. Zo začiatku to vyzeralo celkom sľubne. Motor bežal, čln rozrážal vlny a ja som sa držal ako kliešť čoho sa dalo.
Asi v tretine cesty nám zdochol motor . Naštartovať sa podarilo pomerne rýchlo a mohli sme pokračovať. V druhej tretine motor znova vypovedal, no to už nebola taká sranda, lebo vlny do nás narážali z boku ako besné a ja aj keď nezvyknem modlil som sa, aby zase chytil. Po chvíli kapitán znova naštartoval. Pokračovali sme dúfajúc, že sa to nezopakuje. Približujúc sa ku brehu sme hľadali vhodný flek na pristátie. Všetky lukratívne miesta už boli obsadené, tak sme pristáli kde sa dalo a uvažovali. Vlny sa dvíhali čoraz viac a každý presun na člne bol rizikoví, nehovoriac o tom, že pri prvom odrážaní od brehu sa mi podarilo zlomiť veslo. S jedným veslom a spoľahlivým motorom sa nám ako tak podarilo dostať na celkom pekné miesto a vybaliť.
Lucka s Blumom nás čakali pri podchode aj s obrovskou kopou vercajchu a keďže motor neštartoval už vôbec a vlny boli vysoké museli sme sa po nich vybrať pešo. Peťka s Nerkom ostali na mieste strážiť a vybaľovať a ja s Viťkom sme sa začali predierať cez les ku diaľnici. Doškriabaným a doprhleným s nám to aj podarilo. Medzitým už Blumovci došli ani neviem ako do polovice cesty. Zvítali sme sa a pobrali všetko čo sa dalo aj nedalo. Hlavne tie množstvá bojlís a krmiva pre kapry.
Ku Peťke sme dorazili už po tme, ale spokojný že to máme za sebou a môžeme sa naplno venovať rybačke. Noc prebehla ako po masle so všetkým, teda skoro so všetkým čo k tomu patrí.
Druhý deň sme sa tej rybačke už naozaj venovali ale nebudem o tom veľa vypisovať, lebo dáko ani nie je o čom. Akurát musím spomenúť, že predsedove prípravy na lov kapitálnych kaprov boli naozaj dôsledné.
V piatok mala prísť aj moja kompletná rodinka. Dáška, Sárka, Adamko a Kika prišli ku podchodu, kde sme ich mali vyzdvihnúť na člne. Pri pomyslení na plavbu so zákerným motorom nám bolo do plaču, lenže iná možnosť nebola, tak sme vyrazili. Cesta tam bola ešte príjemná, ale späť to už nebolo to pravé orechové. Znova sa zdvihli vlny a motor akoby naschvál nie a nie šľapať. Cesta späť trvala dobré dve hodina a to myslím hovorí za všetko.
Nerkovi sa Kika natoľko zapáčila, že som bol nútený zavolať rodičom aby ju prišli zobrať domov. Takže ma znovu čakala cesta ku podchodu. Lenže pešo. Musím však povedať, že to bolo príjemnejšie ako na člne.
V ten deň prišiel ešte Jurko s Monikou, Ľubo, pán Habera a Peťo Bumberos. Osádka ako sa patrí.
Večer sa každý tešil na zubaté, ale všetci ostali s dlhým nosom okrem pána Haberu, ktorí zo skál doniesol jedného mierečného.
Víkend ubehol ako voda a prázdne sieťky hovorili za všetko. Najviac úspechov dosiahol pán inžinier predseda, ktorému sa podarilo zdolať pekného kapríka (putoval späť do vody) a úhora, ktorý tak isto putoval do vody. (chyť a pusť)
V nedeľu sa každý tešil na sprchu, ale nikomu sa nechcelo baliť. Verím tomu, že keby sa dalo ostaneme ešte aspoň týždeň. Tak sme sa prinútili a pobrali domov.
All inklusiv 2009 môžem nakoniec vyhodnotiť ako úspešnú. More nezabudnuteľných zážitkov a príjemná spoločnosť vynahradili neúspech v love. Verím tomu, že budúci rok bude úlovkov oveľa oveľa viacej.
S pozdravom Stando
