BASS Hunter
OSTRAČKY aneb Bass Hunter z CST.
Dá sa povedať, že som k lovu týchto pekných rýb prišiel úplnou náhodou. A to tak, že mi raz v jednom obchode padli oči na časopis s názvom „SaBASS“ keď som sa nudne prechádzal pomedzi regále a zabíjal čas v jednu peknú sobotu tu v Durbane na juhu Afriky. Je to časopis špecializovaný len pre lov ostračiek. Začal som v ňom listovať a narazil som na článoček kde predstavovali jednu blízku priehradu a mňa napadla myšlienka, že by som to mohol skúsiť. Totiž lov na mori tzv. „deep sea fishing“ je tiež pekný, len za to sa aj „pekne“ platí a je veľmi závislý od počasia. Tak som sa potešil, že lov ostračiek je to, čo môžem robiť cez víkendy.
Najskôr som začal hľadať informácie o najbližších možnostiach kde si zachytať. Pýtal som sa v práci, ale tam ani dokonca kamarát John Reed, čo všetko vie, všade bol a kde ešte nebol tak sa tam chystá nemal potuchy. Tak mi ostávalo len brúsiť po nete a naozaj, dozvedel som sa všetko, čo som potreboval. Len aby ste vedeli, že v tejto krajine je kriminalita tak vysoká, že ani domáci necestujú po okolí v aute sami. Mám na mysli vedľajšie cesty. Preto som chcel nájsť niečo naozaj bezpečné pre mňa samého. Lebo by som nerád zablúdil a nechal sa niekde zjesť kvôli hodinkám a peňaženke.
Tak, už som vedel kam pôjdem a teraz prichádzala na rad technika, ako budem chytať. Viete dobre, že lov ostriežov je pre mňa hračka, ale toto sú predsa trochu iné ryby. A naozaj som musel začať od základu. Kúpil som si najskôr brožúrku „základy lovu ostračiek“. Lenže po jej prečítaní som zistil, že 90% z toho čo je v nej už viem. Tak som stavil na lepšiu možnosť a to opýtať sa priamo v obchode predavačov. Najskôr som navštívil malý obchodíček v jednom nákupnom centre, ale ten babrák vedel veľké prd, lebo odpovede na aké nástrahy by mi teraz odporučil, mi vybral samozrejme tie najdrahšie a skoro všetky. Reku ja som už niečo pri vode preskákal mladej pomyslel som si a s pozdravom „take care“ a v riť ma bozaj som odišiel. Ešte som vedel o jednom naozaj veľkom rybárskom obchode. Tam som predpokladal, že mi naozaj poradia. Aj tak bolo. Opýtal som sa jedného predavača, že chcem skúsiť bass fišing, že stým nemám skúsenosti či by mi poradil. Páni ostal som čučať. Zobral ma za druhým kolegom, že on mi poradí. A mládenec mi bez nejakých problémov poradil na čo všetko som sa ho pýtal. Vôbec mu nešlo o to predať mi haraburdy za každú cenu. Poradil mi udičku aj s navijákom na ktorom bol natočený aj silón. No poctivá 27 čka. Éj reku pýtam sa či majú aj tenšie, že ja som zvyknutý chytať u nás na tenšie. A on že to je fajn tenší netreba. V tom som si spomenul, že naposledy som na taký vercajg chytal s otcom na Teplianke, no uvidím hovorím si. Potom som chcel nejakú nástrahu. Poviem vám že sme prišli k jednému šiatru s gumami a on hľadal jednu konkrétnu rybku tmavo zelenej farby. Nič iné dookola, žiadne iné píčoviny. Potom mi vybral háky – veru riadne karháky a záťaž takú malinkú na predok. Len pre ujasnenie tu sa všetko predáva na sady nie na kusy ako u nás.
Tak a mal som všetko. Výbava pozostávala z igelitky a udičky. Pripadal som si ako dáky sviatočný truľo čo nemá kuksak. Bola sobota a hurá na Hazelmere Dam. Cestu, ako ju opisovali som si zapamätal bohužiaľ po prvú križovatku (mám na mysli trojúrovňovú a po štyri pruhy z každej strany) a ďalej som bol v pi... . Lenže akosi som nikde neodbočoval, išiel stále dorovna. Asi po20 km kde už bola úzka cesta som došiel na ďalšiu už menšiu križovatku so semafórmi a zbadal som šípku na malej tabuľke so slovom Hazelmere. Samozrejme, že som bol zle zaradený, tak som začal cúvať. Reku kurva aj s vami. A ešte si predstavte, že tu sa jazdí na opačnej strane. Podarilo sa mi odbočiť a asi po pol kilometri som už zase nevedel kam. Boha jeho štyri cesty a teraz kam. Našťastie išiel oproti jeden starší pán, pozerám – boha cigáň, no na prvý pohľad ako od nás z Najdorfu. Vlastne nie, Ind to bol a pýtam sa ho na cestu. Sváko mi ochotne povedal. Mal som dobrý smer a teda pokračoval som. Asi po kilometri som vchádzal do Luníku IX, teda čosi podobné, len žiadne paneláky ale borďeľ rovnaký. Černošské detiská sa hrali v odpadkoch na jednej strane cesty a tetky predávali banány na druhej strane cesty. Reku ak tu dostanem defekt, tak radšej pôjdem na disku ako tu zastaviť, myslím si.Tí malí smradi veľmi radi kladú na cestu klince a keď pichneš a meníš koleso tak ťa okradnú. No pána boha chudoba neskutočná. Príbytky horšie ako u cigáňov v Letanovciach, fakt. Bez ujmy som prešiel chudobínec a pokračoval podľa inštrukcie báčika. Prvý kopec prejdem a nič, vychádzam na druhý kopec a zasa nič. Boha vášho kde v riti je tá voda? Až za tretím kopcom! Nádhera celé údolie predomnou. Tak idem stále rovno a cesta ma doviedla rovno do kempu. Ako všade tu, kemp je oplotený vysokým plotom s ostnatým drôtom a dookola nepriechodné kriaky. Na vrátnici platím za vstup a aj za povolenie k lovu 63 randov čo je asi 6 evri. Je mi to jedno, lebo som konečne dorazil do cieľa.
Schádzam s autom s vode a vidím, že je tam voľáky rybár. Hneď som sa vybral k nemu dostať z neho dáke cenné informácie. On už samozrejme skončil a balil loď a udičky, ale ochotne mi rozprával ako mám chytať. Ukázal som mu na čo idem chytať a aj on potvrdil, že je to výborná voľba a ešte mi hovoril ako s tým ťahať. Povedal, že je od rána a chytil dve malé pri opačnom brehu. Že slabota. Týmto mi moc náladu nezdvihol ale idem na to. Mladý v obchode mi poradil, aby som sa dal naľavo od kempu, kde je prítok aby som skúsil tam. Našiel som si jediné možné miestečko, lebo popri brehu sú trávy asi do troch metrov, aby som ako tak mohol hádzať a aj vytiahnuť nástrahu. Naviazal som zostavu podľa rady chalaniska a začal hádzať. Určite si to viete predstaviť. Nervy som mal napnuté, lebo som samozrejme čakal hneď záber. No keď asi ani po desiatich hodoch ani prd trochu som sa upokojil. Akurát som sa stále obzeral po tráve či nejde dáky had, alebo škorpión.
Keď som nemal kontakt už ani skoro po hodine hovorím si, že to naozaj z brehu nestojí za nič. Presunul som sa na iné miesto, kde neboli trávy, tak ako v prítoku, ale len taký malý chumáč rástol asi dva metre od brehu. Znovu som začal hádzať. Fúkal dosť silný vietor v nárazoch a ten mi narúšal priamy kontakt s nástrahou. Keď tu zrazu sa mi zazdalo, že mi čosi ťuklo. Prestal som navíjať a zreteľne som zacítil kontakt. Boha! Prepásol som. Jój ale som si nadával. Jeden kontakt po dlhej dobe a ja ho poseriem. No nič. Čakal som, že sa to čudo znovu vydráždi, ale nestalo sa tak. No, kde by som sa presťahoval hovorím si. A rozmýšľam, že tie ryby majú rady miesta, kde sa môžu ukrývať a teraz aj trochu hlbšiu vodu. Tak som sa vybral na taký cíp a vidím, že pri brehu je čln miestnej stráže a nikoho tam nevidno. Fajn tu idem pokračovať. Vošiel som popod kriak naľavo od člna a nahodil. Rybku nechávam klesnúť na dno a veľmi pomaly nadvihovaním priťahujem. Prvý hod nič, druhý nič. Ďalší ide šikmo pozdĺž brehu. Pomaly doťahujem a zrazu zreteľný záber. Lenže príliš dlho otáľam a ryba púšťa gumu a ja sekám do prázdna. Kúúúrva! Som to ale chuj taký pekný záber! No nič, nervy v piči zas. Išiel som si lognúť vody a pokračujem. Už ma aj špice otláčajú, lebo stojím šikmo na brehu, ale hádžem ako na lige. ...a čo to? Ťukes do silónu a zásek! Boha je tam! Asi na dve sekundy ťah, ale potom rýchlo uľavil a rybku priťahujem. Pri brehu trikrát vyskočí ako divý potočniar a je moja. No ale si peknučká. Nie je možné. Moja prvá ostračka v živote. Rýchlo vyberám foťák a urobím snímky. Dĺžku odhadujem na niečo cez 20 cm. Nie si veľká ale pekná a prvá. Rybku púšťam nech pošle ešte niekoho. Napätie zo mňa razom opadlo napravil som montáž a pokračujem už z lepšou náladou. A rozmýšľam, že ako sa vám na Revúcej darí. Po pár hodoch mám opäť záber sekám a je tam! Fíha, ale ich idem nadrieť myslím si. Hehé som vás našiel. Sprvoti rybka potiahla, ale hneď na to cítim, že nie je to žiadny kus. No o čosi väčšia, ale obidve ako od jednej matere. Po povinnom fotení putuje nazad.
Som nesmierne spokojný. Po krátkom občerstvení pokračujem z pravej strany člna, kde rastie rákosie a zasahuje až do vody. Fajn miesto na úkryt. Ale bohužiaľ prázdne. Prehadzujem postupne ďalej na vodu a zisťujem, že je tam akýsi zlom. Ej tam musia byť ryby. A naozaj mám opatrný záber ale ten nepremením. Nič to. Voda je čistá no napriek tomu nie je vidieť hlbšie ako pol metra. Je akási tmavá. Pokračujem v hádzaní a už nič. Hovorím si že ešte pár hodov a asi to zabalím. Doťahujem jeden z tých posledných „ešte jeden“, rybku už vidím a je odo mňa už na dva metre na úrovni člna. V tom zrazu spod člna vyštartovala po nej ostračka. Útok to bol taký rýchly, že som sa nesmierne zľakol a ani som si neusral. Bohužiaľ sa netrafila a už ani po niekoľkých ďalších hodoch nevyšla. Nevadí, nadmieru spokojný som skončil lov a pobral sa na hotel.
Nasledujúcu sobotu som sa tam vybral opäť a už aj s jedným woblerom a čiernymi gumenými červami určenými na drop shot. Začal som opäť pri vtoku popri trávach. Počasie bolo pekné vietor len mierny. Akurát tam teraz bolo rybárov ako nesratých. Boha, každý lovil z lode špeciálne vyrobenej na lov ostračiek. A iba voľáky jeden debil z brehu. Tieto lode majú elektromotor špeciálne ovládaný nohou, aby ste sa mohli čisto venovať lovu a manévrovaniu zároveň. No, závidel som im. Ale ostal som na svojom mieste a prehadzoval wobleríka. Keď po dlhšej dobe naň nič previazal som montáž na drop shot a začal znovu. Ten červiačik sa len tak vrtel, no fantááááázia povedal by strýc. Hodil som šikmo popri trávach smerom dolu vodou a pomaly ďupkajúc priťahoval. A zrazu ťuk, silón trochu prišpanovalo. Ukážkový zásek sedí a aj ťah je dosť dobrý. Žiadna haluška ako prvé dve. Rybu priťahujem a už ju vidím. Krásna ryba, dobrých cez 30 čísel, len ako ju dostať cez tie trávy. V rýchlosti mi prebehli tieto myšlienky. Ryba je už pri trávach a asi nie je blbá, rovno sa vtrepala medzi ne. Podarilo sa mi ju odtiaľ vybrať, dva razy vyskakuje a znovu pumpuje. Snažím sa ju trocha silnejšie potiahnuť smerom ku mne. A, a je preč. Ój to je škoda bola naozaj pekná. Ale to nič náladu mám napriek tomu lepšiu a hneď mám elán pokračovať. Previazal som montáž na rybku a hádžem. Chlapík čo sa ku mne priblížil sa vyzvedá čo to bolo. Vysvetlil som mu a poradil mi, že kúsok vedľa v rákosí je malé mólo, aby som išiel naň. Samozrejme mi chvíľu trvalo, kým som ho našiel. Boli tam traja chalani, ale šuflikanti. Urobili mi miesto, ale na rybku ani ťuk. Rozlúčil som sa o odišiel. No keď som naviazal znovu červa nedalo mi a išiel som znovu na to mólo. Chalani medzitým začali prekopávať breh a hľadať črviaky. Reku fajn mám celé mólo pre seba. Asi na tretí hod mám krásny záber sekám a ryba visí. Poľahky ju pritiahnem bo je malá. Hovorím tým mladým že tu ryby predsa sú. Trochu boli v pi..., že pred chvíľou som odišiel. A hneď na to som im ukázal ako sa to robí. Jeden z nich mi urobil fotku.
Až doteraz som nevedel aké je populárne tu v južnej Afrike loviť ostračky. Majú tu dokonca svoje kluby a usporadúvajú aj preteky podobne ako amíci. Na niektorých sa dá vyhrať aj loď!
Za CST „bass hunter“ Lubášek.
