Preteky mojimi očami

   Je streda večer a ja nie a nie zaspať. Zajtra na obed smer Kozárovce – Ružomberok. Áno už je to tu. V sobotu začína tento rok prvé kolo našej 2. ligy v prívlači. O to viac som nervóznejší, že práve u nás na rieke Revúca. Vo štvrtok to šlo v práci ako po masle. Zdrbal som dvoch zámočníkov a jedného zvárača. Maďara, ktorý robí pri mne som naučil po slovensky jedno slovné spojenie. A to: “Ty starý slepý kokot nosatý“ . Nikdy neviete kedy sa Vám to môže zísť. Svokor Karol ma zaviezol na vlak, ktorý mi šiel o pol dvanástej do Banskej Bystrice. V Bystrici som mal na prestup na autobus do Ružomberka cca.5 minút, takže bolo to len len aby som ho stihol. 

    Cesta vo vlaku mi ubehla cobi dub. Reku pozriem si aspoň rieku Hron, keďže tam máme posledné dvojkolo a to vo Zvolene. A veruže som aj pozeral, ale len pár minút, lebo ma odpálilo ako po tatranskom ľadovci vo Vlachoch. Zaspal som jak 111 kilový meĎveĎ. Zobudila ma len vlakvedúca v Bystrici. No hotovo už je to v piči a autobus nestihnem! No čuduj sa svete, keď som pobehol aj autobus som stihol. Isto si ma viete predstaviť ako utekám zo stanice na stanicu s batohom plným šalátu a vajec pre Pipu a s cigaretou v pysku. Do autobusu som nasadol celý prepotený a smradľavý od cigariet. Celý autobus po mne čučal, keď som si utieral z čela pot ako nebohý Julo Satinský. Páni, ale odporúčam Vám cestovať v piatok z Bystrice do Rk. Samé študentky. Z autobusu volám Juráškovi a dohadujeme doladenie označených štandov na pretek a čas keď ma príde zobrať na stanicu. Po hodinovej jazde so šoférom frajerom, ktorý sa pred čučoriedkami predvádzal ako Majkl Najt so svojim Kitom som tesne po tretej dorazil do srdca Liptova. Jurko ma už čakal aj so svojím tátošom.

Na chvíľku som sa zastavil doma prezliecť, zobrať energeťáky a nejakú poživeň a mohli sme ísť na Revku doznačiť štandy. Cestou sme sa mali zastaviť po jedného borca, ktorý nám mal pomôcť s vyznačovaním trate. No ale milý borec bol zrúbaný ako ja na každej akcii  CST J . Takže sme si museli vystačiť sami a rezali sme k vode. Začali sme označovať sektor C, ktorý začínal od Lutiho mosta až po Bodegu. Išlo to v pohode keďže som mal čas aj kedy fajčiť. Potom sme označilo Dčko až po chatu Luba. Bolo už kolo siedmej večer a zostávalo nám dorobiť ešte Ačko a Bčko. Po syrových nitiach pri Bodege sa nám podarilo označiť aj Béčko pod Vlčím dvorom.

Syrové nite sa mi ozvali aj pri označovaní C1 a bol som rád, že som sa neposral. Našťastie som to všetko zvládol a kolo pol noci som si lahol k mojej náruživej žienke do postieľky. Ráno aj pomocou Viťka sme označili Ačko pri vápenke a mojom baráku. Viťka som potom zaviezol do práce a ja som išiel ešte pooznačovať vstupy do sektorov. Striekal som a striekal som. Sprej na cestu. Občas som dal aj vlajočku aby cudzí pretekári boli spokojní. O pol šiestej som bol na Škutovkách a čakal som na Juráška a rozhodčího. Ja som si vyžreboval B sektor. Viťko Dčko. Petino Ačko a Jurášek Cčko. Kostky boli vrženy a mohol som šlapnúť na plyn a konečne sa pochystať na ráno. Cestou domov som sa zastavil aj pri štande, ktorý som si vyžreboval. I keď som robil trať bol som taký zmagorený, že som nevedel kde idem vôbec chytať. Doma som sa pochystal, nabrúsil háky, vybrúsil ženu a o polnoci som si lahol spať. Len len že som sa ráno zobudil. Trochu som pridriemol. Snívalo sa mi o mŕtvom prasati a hovnách.

      Prišiel som na zraz trochu neskôr ale všetko som stihol. Rozhodoval som chalanovi z Piešťanského radikalu. Začínal loviť nad mostom tesne pod Bielym Potokom. Na štande sa mu podarilo vyplašiť mladé jelienča a bolo vidieť, že má nervy v piči zas. Pobehalo mu Revúcu krížom krážom a ja som bol rád, že sa neprizabilo, lebo taký gulášik z jelienka by som si dal..

. Mladík sa snažil čo mohol a behal hore dolu po Revúcej ale až na jeden kontakt nič nechytil. V prvom kole nič. Myslel som že v druhom zabojuje trochu viac ale ani tam nič nelapol. Babrák Veď mohol aspoň do podberáka nejakého grgáňa načreť. Jurášek chytal ráno na Cčku. V časti nad Lutiho mostom a gulášpartajníkmi na Podsuchej. V prvej časti lapol štyri potočiaky čo bol celkom sľubný rozbeh. V druhej časti kola ukázal všetkým záda a ojebabral 9 potočníkov. Nepamätám ale sa mi vidí že medzi nimi bol aj nejaký brojler.

Haberec Petino vylosuval a začínal v Ačku sektore. Na začiatku polapal 3 rybky a v druhej časti polkola sa mu zavesilo na hák nič. Na obranu len tolko, že z toho štandu by nevydoloval rybu ani majster Forbáč. Viťko išiel do Dčka do tzv. krkahájov. Mal suverénne najkrajší zo všetkých možných štandov. Chytal nad chatou s červenou strechou neďaleko Bodegy. Podarilo sa mu ojebabrať 9 rýb. Zopár mu popadalo, ale aj tak to bolo celkom fajn. Tak a môžeme ísť na mňa a na môj pretek. Ja som dostal ukázať svoje umenie na Bčku. Mal som štand pod domom kde býva Bartošová. Je to vlastne most pre autá hneď za mostom pre autá čo je pri Vlčiakovom dvorci. Chytal som už poobede takže po dobrej fazuľovici a knedle vepře zele som bol výnimočne naladený. Začínal som chytať o pol 3. Na štand som došiel v predstihu. Všetko som si pokukal, prehodnotil a čakal, čakal, čakal, čakal, čakal na rozhodcu. Čakám a furt nič. Našťastie tam bol jeden náhradný rozhodca tak som mohol začať. No po čakaní rozhodcu som bol rozladený ako po opici.

Chytro som pofajčil a šlo sa na to. Začal som kúsok nad mostom, hneď pod perejkou. Na floorkarbonáč som zavesil 000 rotačku neviem koho výroby. Ja si radšej kúpim ako vyrobím.  Prvý, druhý, trerí  hod pod nohy a po rybe ani para. Borec z Košíc nado mnou mal na prvy hod pstruha asi 15cm. Ja už asi päť a ani prd. Reku budú tu malé pstrúžence tak som trojnulku rotačku vymenil za medenú dvojnulku. A hľa, hneď po výmene skončil prvý v podberáku. Bol to krásne sfarbený potočiačik. Hneď po zapísaní ryby sa pýtam rozhodcu, že ako to ide? A on vraví, že ále nič moc ten nad tebou má štyroch a ostatný tak po dva. No boha. To zas bude hanba. Musím zabrať. Pokúsil som sa hodiť priečne k druhému brehu poza malý prúdik.

Bum. To čo? Riasa? Kameň? Ešte jeden hod na milimeter presný (však poznáte moje hody) a bol tam. Druhý len o kúsok väčšejší sa trepoce v podbradku. Schádzam nižšie poniže mosta a hádžem nahor oproti prúdu. A visí. Ďalší borec je tam. Kua za päť minút a tri. Fúúú. Už som pokojný a idem si svojou cestou v nastúpenom trende. Hádžem do tíšinky asi meter nado mnou. Záber, zásek nadvihujem nad podberák. Pstruh asi 20 centi padá, ale pokusom Rodžera Federera ho chytám do podberáku. Super. Idem kus nižšie do jamky, ktorá musí byť obhádzaná z každej strany. Je tu vychodené od rybárov a samý borĎeľ. Idem popri mŕtvom hláčovi a naraz šklbanec do prúta. Ďalší bodkáč je tam. Pozerám na hodinky. Ešte mám 45minút a ja mám 6 zapísaných rýb. Pomyslím si že keby som ich chytil aspoň 10 bol by som spokojný. Päť minút pred koncom mám vytúženú desiatku a jedného spadnutého pstruha. Ešte aspoň jedného musím okabátiť. Vraciam sa na začiatok štandu a tu prisekávam bodkáča. No čvo to? Pred podberákom mi padá.

Pokúsim sa urobiť nemožné a len tak z princípu ponorím podberák pod vodu. Neuveríte ale moje tajné želanie sa naplní. A pstruh je v podberáku. S rozhodcom sa rehníme aké mám šťastie.... To preto že sa mi noc predtým snívalo o prasati a hovnách. Na konci mám jedenásť rýb a som spokojen. Idem na druhý štand , ktorému moc neverím. Čistá bez žiadnych prekážok voda a stále prúdivá. Začínam odspodu a len proti prúdu. Zavesenú mám stále tú istú rotačku. Po polovici kola mám na konte 7 popruhov pstruhov. Hovorím rozhodčímu že keď za prvú polku sedem tak za druhú by to malo byť taktiež sedem. Ano ano ano a 14 pstruhov na konci kola je zapísaných. Tak predsa som prekvapil.

Tak som aj Juráškovi ráno vravel. Buď chytím svoj štandart alebo prekvapkám. Po prvom dni sme boli ako CST team na peknom 4 mieste. Druhý deň už taký výnimočný nebol a tak sme zoskočili na miesto č.6. Nevyhli sme sa nulám (ja som mal dve) a tým pádom sme museli klesnúť. Druhý deň najlepšie polapal Viťko, keď lapol 14 rýb. Ostatný nič moc. Ale z hovna bič neupletieš. I tak si myslím že to nebol najhorší pretek a začiatok ligy. Veď môžete vidieť na klube prívlače, že sa o našom preteku bude dlho hovoriť a je možné, že bude mať aj dohru na súde. Knedlík vie o tom svoje. Tak Petrov zdar priatelia a v Kežmarokoku musíme zabodovať a dotrénovať nenatrénované. Ja viem že určite natrénujem pitia piva na rybačke s Lacim a na nejakej spoločnej akcii CST Teamu.

                                                                                                                          Za CST predseda