MAJSTROVSTVÁ  SLOVENSKA V PRÍVLAČI  20. – 21. 6. 2009

Po ročnej prestávke som sa znovu zúčastnil majstrovstiev Slovenska LRU  v prívlači jednotlivcov, ktoré sa na sklonku júna konali na Váhu pretekajúcom medzi Trenčínom a Dubnicou.

Na preteky sa kvalifikovalo prvých 40 ligových pretekárov podľa minuloročného rebríčka, doplnené o medzinárodnú účasť ôsmich borcov z Čiech, medzi ktorými bol aj úradujúci majster sveta Tomáš Tichý a štyroch pretekárov z Maďarska. Za ružomberské CST družstvo som šiel ja, brat Ľubo a náš strejda.

Do Trenčína sme dorazili v piatok o pol ôsmej, ubytovali sa v kempe v meste na ostrove na Váhu a vyrazili na prezentáciu do miestneho rybárskeho obchodu, kde prebehlo aj losovanie stanovíšť na sobotný pretek. Potom už nasledovalo zvítanie s kolegami, večera a príprava na zajtrajší lov.

 Sobotné ráno nás privítalo ochladením a zatiahnutou oblohou z ktorej už čo chvíľa začalo kvápať. A tak na brodenie v plavkách som hneď zabudol a obliekol si teplé veci. Žreb mi určil, že doobedu budem robiť rozhodcu a až poobede loviť, čo som si aj prial, aby som si mohol okukať situáciu. Ľubo aj strýko naopak. Ráno lov, poobede rozhodovanie. Ako rozhodca som „ nafasoval “ mladého Maďara. Ten na moje prekvapenie začal hneď zhurta. A to jalcom cez 20 cm. Potom pár hodov nič a zase ryba. Ale tá spadla. Aj tri ďalšie potom. Tento jeho štand bol pod štrkovým ostrovom, kde sa  hlavný prúd lámal a rozlieval na plytčinu. A na tomto rozhraní čakali jalce na splavenú potravu. Chlapec mal záber za záberom, no veľmi veľa rýb mu padlo. No aj tak ich vytiahol asi 10. Lovil na malú striebornú rotačku Panter Martin. Na druhú časť kola sme prešli na začiatok sektora. Tu sa hlavný prúd odkláňal poza malý ostrovček a tu bolo rýb ako maku. No vydoloval odtiaľto len pár okúnikov a pár jalčekov. Počas lovu som sa pokúsil o konverzáciu, no nerozumeli sme si ani slovo. On nevedel slovensky a ja zas maďarsky. Ale zasmiali sme sa, rozprávali a prikyvovali si, hoci sme nemali šajnu čo ten druhý vlastne hovorí.

 Po skončení doobedných lovov som sa dozvedel, že Ľubo zachytal parádne. Približne 25 pekných rýb. Strejdovi to trochu nevyšlo. No a pri dobrom gulášiku na obed som si začal pripravovať moju taktiku.Prvú časť môjho kola som mal v panenskom prostredí vážskej džungle. Rieka tu bola široká a plynulá. Na druhý hod som hneď vytiahol pekného jalca, čo vždy poteší. Postupoval som dole prúdom a prechytával vodu. Zábery boli, ale nie všetky som premenil. Malinkú rotačku som nahodil za vyčnievajúci balvan a hneď záber! Veľká ryba mi zohla udicu, brzda zabzučala a nič. Tenučký silón to nevydržal. Veľká preveľká škoda. A to mi na pohode nepridalo. Postupne som zišiel na koniec úseku. Prebrodil som cez prúd ku druhému brehu. Tu bol vo vode spadnutý strom a nad ním tíšinka. A v nej jalce. Podarilo sa mi ich tu niekoľko uloviť.

Hlavne sa im páčil malý Hornet od Salma. Ani som sa nenazdal a bol koniec prvého kola. Rýchlo som sa presunul o čosi vyššie, previazal udicu a začal druhé kolo. Pri brehu pod kriakom sa ukazovali rybky, ale kedže sa tu už  predtým lovilo, boli poplašené a nástrahu len naťukávali. Nie a nie zaseknúť. Tak som sa rozhodol to skúsiť popri  opačnom brehu. No zdolať hlboký a silný prúd nebolo vôbec ľahké, hoci moja váha  je trojciferné číslo. Podarilo sa mi to asi v polovici úseku, kde mi voda siahala takmer po hruď. A  pri brehu  už netrpezlivo čakali jalčeky, čo dobrého im ponúknem. Ako správny hostiteľ som im ponúkol čierny Magic od Dorada, ktorý s chuťou prijali. Najväčší z nich mal okolo 25 cm, ostatné boli takmer polovičné. Každú rybu som musel doniesť v podberáku na meranie k rozhodcovi, ktorý stál v bezpečnej hĺbke .Tak som musel prechod cez hlboký prúd po šmykľavých kameňoch absolvovať asi šesťkrát, čo ma značne vyčerpalo.

A bol (konečne) koniec kola. Mal som 22 rýb a dúfal som v dobrý výsledok. Ako skončil pretek, prestal aj dážď , ktorý padal od rána. Večer sme sa dobre najedli, vylosovali zajtrajšie úseky a netrpezlivo čakali na priebežné výsledky. Ja s mojím výkonom som uhral šestku, z čoho som moc nadšený nebol. Strýko tiež nezabodoval, ale Ľubo skončil druhý a ostáva v hre. Paráda, len si to nepokaz. Ostatní favoriti z ligy pohoreli a teda sú „vyradení“ z boja o majstra Slovenska. Večer v chatke sme ešte vycibrilii pár špecialít, ktoré boli dnes úspešné a zaspali ako bábätká. V nedeľné ráno už nepršalo. Rýchlo na raňajky a šup na to. Dnes som začal chytať prvý. Sektor D. Typický jalcový Váh. Začal som ľahkou rotačkou prečesávať plytčinky. No tu ani tieň po rybách. Tak som si to zase namieril ku druhému brehu. Voda vyše pása a  prúd  miernejší než na včerajšom štande.

Už bolo treba len uhádnuť správnu nástrahu, lebo ryby sa tu ukazovali. Strieborná nulka mepska XD sa po chvíli okúňania zapáčila peknému okúňovi, ktorý mi priniesol prvé body v mojej bodovačke. Po chvíli som nastražil väčšieho čierneho voblera, ktorý mi atakovali jalce. No zaseknúť ich bol problém. A ako to často býva, že najlepšia nástraha sa odtrhne aj s rybou, tak mi skončil aj tento vobler. Potom som už znervóznel a nešiel nájsť tú správnu nástrahu. Ale vydoloval som tu ešte nejakého toho jalca a ostrieža. Druhú časť kola som absolvoval na mieste, kde sa včera chytalo veľa rýb. Široká rieka s plytčinami, tíšinou a prúdom s veľkými balvanmi, zarasteným brehom so spadnutým stromom vo vode. Krásne a bezpečné miesto pre rybáky. No tie moc nestáli o moje nástrahy. Možno boli poplašené, popichané alebo nažraté drobným poterom. Jednoducho povedané, trápil som sa tu. Poznáte ten pocit, keď viete že tu ryby sú, na nič nereagujú a tlačí vás čas. A keď už horko- ťažko niečo zaberie, nedá sa to zaseknúť. Ale predsa som odtiaľto čosi vytiahol, ale boli to malé kúsky do 15 cm, takže nič moc. Spolu som vydrel 12 rýb a tak som tu skončil až ôsmy.

Po mojom lovení som už robil rozhodcu v sektore B. Môj pretekár mal prvý štand pod mostom, ktoré býva v zime ako chránené zimovisko rýb. Úzky prúd s poriadnou hlbočinou. Prešiel jeden breh a mal tri jalčeky. Skúsil ťažkú rotačku popri druhom brehu a mal ďalšie tri. Na druhý pretek mal znova vylosovanú  hlbočinu. Ani tu však veľké brodenie nehrozilo. Rýb tu bolo ako maku, lebo nik pred ním neprechytával druhý breh. Nasekal ich tu 18, spolu mal 24 kusov a s prehľadom vyhral svoj sektor.Ľubo medzitým lovil v Á-čku. Krásna voda s popadanými stromami a vtokom potoka. A strašne hladnými jalčiskami, na ktoré platila preťažená strieborná rotačka. S touto nástrahou dobojoval aj druhé kolo a tak mal 17 pekných rýb. Najväčší jeho jalec mal 35 cm a pomohol mu vybojovať si trojku v sektore. Strýko v béčku zabojoval a s desiatimi rybami skončil šiesty. O tretej popoludní sa závody ukončili a nám ostávalo len čakať na výsledky. V celkovom poradí ani ja ani strýko sme „moc vody nenamútili“ , ale po dobrom obede sme sa dozvedeli skvelú správu . Ľubo urobil skvelé meno nášmu Casanova spinning teamu a skončil na štvrtom mieste. Nebyť tých vypnutých rýb, mal by medajlu a bol by „na bedni“. Ostáva veriť, že mu táto forma vydrží minimálne aj na ligový pretek na rieke Kysuca.

                                                                         Za CST Jurášek