Rybárska výstava v Brne mojimi očami

Chcel by som sa s vami podeliť o svoje dojmy z výstavy, na ktorú sme sa dlho chystali. Po štvorročnej prestávke sme sa v sobotu 17. apríla rozhodli ísť na medzinárodnú výstavu Rybárstvo do Brna. Z Ružomberka sme vyrážali o trištvrte na štyri v sobotu ráno.

Cestovali sme autom a boli sme v zložení ja, môj brat, kamarát s priateľkou a ešte jeden kamarát. Cesta ubiehala plynule, postupne sa rozvidnievalo a všetci sme sa tešili na Brno, pretože je tam čo pozerať. Boli sme prekvapený tým, že v našom smere išlo veľmi málo áut čo nám samozrejme vyhovovalo. Bolo už vidno keď sme prekračovali hranice a hneď sme sa zastavili pretiahnuť kosti pri prvej benzínke na českej strane. Trošku sme sa občerstvili, kamarát kúpil cestnú nálepku a pokračovali sme ďalej. Aj tu, v našom smere išlo málo áut . Skôr ich išlo oproti nám. Cesty v susedných Čechách sú na neporovnateľne vyššej úrovni ako sú tie naše. Nepamätám sa žeby sme na hlavnej ceste išli po nejakých zlepencoch, plátaniciach alebo chrastách. Radosť po nich jazdiť! Cestou sme prechádzali aj cez Slavkov a videli sme aj pamätník, ktorý pripomínal že sa tu odohrala veľká bitka. Diaľnicou sme sa dostali až do Brna. Mali sme trochu obavy ako nájdeme výstavisko ale informačné tabule nás k nemu neomylne zaviedli. Chvíľku sme počkali pretože veľtrh sa otváral až od 9.00. Zastavili sme sa v bufete, ktorý bol hneď pri pokladniach a pýtali si na občerstvenie pivo. Samozrejme čapované. Žiaľ zostali sme sklamaný keď nám čašníčka oznámila že majú len fľaškové. Tak sme si dali fľaškové ale mali len tretinové. Pri kupovaní vstupenky, ktorá stála 70 Kč sa nás milá staršia pani opýtala odkiaľ sme. Po našej odpovedi nám prezradila že pochádza zo Sokolčou, ktoré sú teraz zatopené vodami Liptovskej Mary. Po krátkej konverzácii sme sa zhodli na tom, že svet je naozaj malý.

     Výstava bola v pavilóne F a ak ste boli niekedy na tom výstavisku, viete aké je obrovské. Pavilón bola jedna obrovská hala. Celé výstavisko je akoby mesto v meste. Hneď po vstupe do haly bol stánok Rybárskeho učilišťa v Třeboni s niektorými peknými preparátmi rýb. Pri ňom bol záhradný bazén, v ktorom plávali živé kapry, bol tam sumec a aj asi 60cm šťuka. Bola to atrakcia hlavne pre tých najmenších návštevníkov. Postupne sme splynuli s davom rybárov a prechádzali stánok po stánku, občas sa pristavili, zobrali si propagačné letáky, niečo kúpili a išli k ďalšiemu. Musím povedať, že ľudí bolo naozaj dosť. K niektorým stánkom sme sa ani nedostali. Dominovali stánky s kaprárinou a môj kamarát Blumo si prišiel na svoje. Kaprárina to je jeho! Z niektorých stánkoch sa šírili rôzne vône príchutí, dipov, a všakovakých vôní, no proste od výmyslu sveta. Moc sa do kapráriny nevyznám a tak som zo zvedavosti pričuchával otvorené arómy. Tá najsmradľavejšia mi zostala najdlhšie v nose a cítil som ju ešte aj keď sme prišli na Slovensko. Blumo si kúpil pelety, 3 kg balenie o aróme mŕtveho kraba. Tak isto si kúpil aj Pop-upy a klasické boiliesi. Ja som sa predovšetkým zaujímal o prívlač a kúpil som si v jednom stánku 5 malých pstruhových vobleríkov po 99 Kč. Čo ma zaujalo tak to bol vak na grilovanie z hliníkovel fólie, ktorý bol dvojvrstvový a obsahoval v sebe piliny, ktoré keď sa vak griloval alebo piekol, dodali mäsu charakteristickú chuť. Ochutnal som takto pripraveného lososa a musím povedať, že bol naozaj vynikajúci. Veľa ľudí bolo okolo stánku s Jakubom Vágnerom, ktorý rozdával autogramy. Mojim sklamaním bol stánok firmy Rapala. Čakal som od neho trošku viac. Skutočne veľa návštevníkov bolo pri stánku Shimana. Ja som sa k nemu ani nedostal. Boli tam aj stánky s koreninami od výmyslu sveta.

     Novinkou bola údená mletá paprika. Nechal som sa zlákať na klasické gulášové korenie. Pri jednom stánku potlačovali tričká rybami, stačilo si len vybrať rybu a na počkanie vám ho spravili. Kúpil som si dva a sú naozaj pekné. Stánky s kaprárinou vyrábali pred navštevníkmi boilies, ktoré si mohol ktokoľvek vziať. Vo vitrínke jedného stánku som videl twister, ktorý mal dobrých 30 cm. Ďalším mojím prekvapením boli v sáčkoch balené ozajstné mŕtve rybky. Tie boli buď prírodnej farby alebo farbené na červeno. Všetky pekne balené, dokonca aj rôzne dĺžky. Okrem týchto rybiek tam boli na predaj aj živé kostné červy dostupné v štyroch farbách. Postupne sme prešli všetky stánky a naše nohy mali dosť. Ešte sme chvíľku posedeli na prednáške kde známy slovenský rybár prezentoval bivaky. Postupne rozložil jeden bivak a po ňom ešte jeden ale ten sme už nevideli lebo sme už odchádzali. S igelitkami v rukách, unavený, poniektorý omámený z tých všetkých vôní sme sa vydali k autu. Mali sme trochu problémy dostať sa z mesta. To je tak keď šoférovi radilo "desať" ľudí v aute. Potom mal s toho hokej. Nakoniec zastal Blumo na benzínke a išiel sa opýtať. Keď sme sa konečne dostali z mesta, boli sme hladný a chceli sme sa niekde najesť. Zastavili sme sa teda v motoreste. Boli sme zase veľmi prekvapený keď nám čašník povedal, že čapované pivo nemajú. Tento krát ale mali pollitrové fľaškové, na ktoré sme zvyknutý. Za vyprážaným syrom chutilo výborne. Potom nás čakala už len cesta domov. Zastavili sme sa ešte pri jednom malom rybníčku, ktorých je v Čechách neúrekom. Dosť fúkalo a bolo chladno.

     Do Ružomberka sme sa dostali potme, zhruba o 18.30. Dojem s tejto výstavy mám výborný, naozaj návštevníkov bolo skutočne veľa. Stánky boli pekne rozvrhnuté, uličky medzi nimi boli vždy v pravom uhle. Jediné čo ma zaskočilo bolo to, že som si nikde nedal pravé čapované pivo. Výlet sa ale skutočne vydaril. Dovidenia o rok Brno!