Výlet do Patiniec
Výlet do Patiniec – lov na Dunaji (tenkrát poprvé).
Keďže moja drahá polovička mala kozmetický seminár v jeden pekný májový víkend na juhu nášho Slovenska v malebnej obci Patince rozhodol som sa , že tam pôjdem s ňou. Veď je to skoro pri Dunaji a dva dni nič nerobenia mi neublížia. Ináč Patince sú najnižšie položená obec na Slovensku a je to len
Hotel, v ktorom sme mali ubytovanie, ponúkal aj možnosť rybolovu v blízkom rybníku, tak som si samozrejme zbalil aj trochu tvrdší vercajch a aj väčšie nástrahy. Lebo info na webe hotela hovorilo o kaproch a hlavne pekných šťukách. Hneď po check – ine na hoteli som si kúpil hosťovačku na recepcii a vybral som sa za porybným povyzvedať ako a kde môžem chytať. Keď mi však oznámil, že na prívlač je tu zakázané loviť mal som zaraz po nálade. A ani moje vysvetlenie, že veď všetky ulovené ryby aj tak púšťam a lovím na háky bez protihrotu mi nepomohlo. Jednoducho majiteľ zakázal a hotovo. Ale, že ak chcem loviť na prívlač, aby som išiel do ich prístavu na Dunaj. To som ho hneď vysmial, že na prívlač sa loví až od 15. Júna. No a dedko sa nedal, že sa môže. Tak sme sa chvíľku naťahovali a keď mi povedal, aby som si to riadne prečítal, dal som na jeho radu. A fakt, neuvedomil som si, že Dunaj č.1 je hraničná rieka a tam sú trochu iné predpisy. A veľmi som sa potešil, že lov na prívlač je tam povolený už od 1.apríla. Vrátil som im hosťovačku, že sorry a poď ho na Dunaj.
Kávový Dunaj.
Spomínaný prístav som našiel rýchlo a nedočkavo som sa pobral k vode. Pre istotu som sa spýtal jedného chlapíka, že či v prístave môžem loviť. Povedal, že v pohode, len aby som nešiel na pontony. Prístav bol skôr ako také mŕtve rameno spojené úzkym kanálom s hlavným tokom rieky. Ja som sa zaraz vybral na toto miesto, kde sa miešala prúdivá mútna voda z Dunaja s pomerne stojatou vodou v kanáli. Keďže som išiel k vode opatrne uvidel som, ako hneď pri kraji chodia pekné bolene a naháňajú poter. Zavesil som striebornú rotačku Blue Fox a hodil zľahka popri kraji v smere von z kanála do malých vírikov, ktoré vytváral hlavný tok so stojákom. Po dopade rotačky som asi dvakrát otočil kľučkou a bum, záber. Zásek a nič, len som rybu trošku podržal. No paráda, idem si zachytať. Hádžem znovu a nič. Po niekoľkých neúspešných hodoch mením rotačku za malého wobleríka napodobňujúceho malý poter, lebo tie bolene obháňali tohtoročný plôdik. Ako som zmenil nástrahu zaraz záber, ale ani ten som nepremenil. No neuveríte, ale po troch hodinách hádzania na „sútoku“ ani prd. Najhoršie na tom bolo, že zábery som aj mal, ale za toho boha nie seknúť.
Nádherné miesto, kde sa spája stoják s prúdom rieky. Po obede som sa na to miesto vybral opäť. Voda už bola totálne mútna, tak som zapol bieleho Sticka s háčikmi bez protihrotu. No nechcelo sa mi ich meniť, načo. Asi na tretí hod znovu záber, zaseknem a sedí, ale len chvíľu. Ryba sa mi vypla. Kúrva to nejdem nič chytiť!!! A ako naschvál sem tam mi pod nohami zalovili bolene po rybkách. Sticka som vymenil za bieleho prefarbeného salma minnow. Hodil som pekne popri brehu znovu na rozhranie prúdu a stojatej vody. Už som ho doťahoval k nohám a zacítil som slabé ťuknutie. Prisekol som, a je tam! Rybu, nie veľkú som pridvihol a pozerám, že je to zubáč, ale nemá ani mieru bum a padol. No toto už ani nie je pravda. Pozerám na háky a jeden z nich bol vyhnutý. Do prdele, nervy v piči. Chytám už skoro celý deň a ešte som sa nedotkol ani šupiny. Tak som na to miesto rezignoval a pobral som sa viac do vnútra ramena s rotačkou. Po viacerých neúspešných hodoch popri brehu som rotaňu nasmeroval krížom cez kanál k proťajšiemu brehu a už len mechanicky som ju priťahoval k sebe.
Kanál v ktorom som pohorel. Keď bola asi v strede, tak mi prudký náraz skoro vyhodil z rúk udicu. Sekol som a cítil, že na opačnom konci bude pekná ryba. Išla ku mne a zrazu nič. Boha vypla sa!!! Skoro ma už fakt porazilo. Potom som previazal ozaj malú mepsku, reku aspoň dáku malú chamraď kvôli fotke chytiť. A veru som začal ťahať boleníky mladšej vekovej kategórie. No, aspoň trochu som si zdvihol sebavedomie.
Po pol hodinke som sa pobral úplne dovnútra lodenice na taký malý ostrovček, na ktorom bol bufet s peknou bufetárkou. Vysmädnutý som si dal plechovkové nealko a z tej ceny ma hneď prešiel smäd. Boha im 2 eurá za bažanta!!! Ale keď som zbadal. aké boleniská plávajú poza ostrovček zaraz som sa spamätal z cenového šoku. rýchlo dopil pivo a prikrčený som zišiel k vode a previazal. Znovu som zavesil bieleho Sticka a ešte stále s hákmi bez protihrotov! Zvolil som taktiku lovu jalcov na biga, tak ako ma to naučil otec. To nahodíš do blízkosti rýb a necháš chvíľu wobler na hladine bez pohybu stáť. Po chvíli začneš točiť kľučkou. Presne tak som urobil a videl som aj záujem boleňov, lenže stále akosi nedôverčivo. Potom sa mi podaril perfektný hod až ku trávam oproti mne. Znovu som nechal wobler tak a keď som potočil kľučkou. Zrazu záber ako sviňa. Sekol som a zásek sedel. Boleň najskôr pošiel ku mne a potom sa pobral doľava oblúkom obchádzať ostrovček a zrýchľoval čoraz viac. Brzda rapčala ako divá a nedalo sa mi ho otočiť. Trochu som sa viac oprel do prúta a ... a hovno, vypol sa. Kúrva! Nervy v piči zas. Všetko sa to udialo asi v priebehu pol minútky. Zasrané bezprotihroty! Zaraz som ich vymenil. Keď som sa ako tak ukľudnil nahodil som znovu medzi plávajúce bolene. Opakovalo sa to isté. Útok ryby, záber a tentoraz istý zásek. Červené ownery sedeli ako riť na šerbli a za chvíľu bol boleň môj. Zdolávanie tohto v porovnaní s tým čo mi padol bolo, ako keď ťaháš beličku. Konečnééé!!! Potešil som sa a pustil som ho naspäť.
Dostal som ho spod rákosia. Ešte som skúsil chvíľu pohádzať, ale musel som sa zbaliť a ujsť pred hordami komárov. Nemal som totiž repelent a nedalo sa vydržať. 
Za CST Lubášek
.... no čo poviete, pôjdeme?
