Hoci sezóna lovu dravcov vrcholí, akosi to tie chladné slizké potvory neberú na vedomie. Tak vám zatiaľ aspoňčo- to predstavím z môjho letno večerného fortieľu. Myslím, že sa nedozviete nič nové, veď sme viac- menej chodili na ryby pospolu. Ale možno... Nebudem Vám hovoriť o dĺžke náväzcov, veľkosti rybky pri chytaní na ťažko, ale o mojich prácne nadobudnutých skúsenostiach s vláčením zubáčov z brehu.
Takže: Čas lovu. Ako píšu učebnice, nejlepšie je to na súmraku a brieždení. Minulý rok sme si mohli podľa toho štelovať hodinky. Presne o pol desiatej to začínalo. Tento rok som to trochu odsledoval. Na začiatku tejto sezóny mi prvý skočil o pol dvanástej. Potom nie skôr ako o desiatej, o pol desiatej a posledného večerného (zatiaľ) som zaťal o deviatej. Je ale potrebný úplný kľud, žiadny buchot a minimálne svietenie. Všetky zábery boli pri brehu, niektoré takmer pri vyťahovaní woblera z vody. Často to vyzeralo, že sa mi wobler zachytil o skaly na dne, len také oťaženia. Výnimku urobil boleň, ktorý to zobral zhurta po dvoch otočeniach kľučky navijáka. Á propó- boj. Boleň v noci išiel dosť oddane svojmu osudu, ako keby to ani nebola jedna z najbojovnejších rýb. Pri brehu urobil zo dva odpichy a bolo „vymalováno“. Zubáče tie hneď cítiť, bijú hlavou a takto na krátko sú veľkí bojovníci.
Nástrahy: Jednoznačne woblery. Moja veľkosť je 7 cm. I keď som už bodoval aj s trochu väčšími, táto veľkosť sa mi osvedčila. Posledné roky som si z mojej kolekcie vyselektoval dva typy, za ktoré by som dal ruku do ohňa.
Dámy a páni : Rapala Husky Jerk a Československý Big Ryna. Ten prvý má 7 cm. Je to vznášavá hrkálka s guličkami. Pri chytaní s ňou je veľmi dôležité, aby bol silon vždy napnutý. Lebo jej samotné kúzlo spočíva v trhnutí a zastavení. Veď aj jeho názov Jerk znamená zášklb. Udicu mám vztýčenú a robím s ňou také tiky zápästím s asi dvojsekundovými pauzami medzi jednotlivými kmitmi, ktoré sú maximálne 30 – 40 cm dlhé. Niečo ako metóda Stop And Go. Wobler musí pracovať max 1,5 metra pod hladinou. Farba u tohto typu nie je dôležitá. Mal som skúsenosti s modrou, zelenou aj s citrónkou-„clown“ farbou (žltá s červenou hlavou). Niekedy som si na týchto rybkách menil pôvodné hrubé háky za tenšie, ale, i keď nepatrne, zmenilo to ich vyváženie. Tak pôvodné hrubháky som len poriadne vybrúsil, aby preťali tvrdú zubáčovú tlamu a nasadil naspäť. Druhý wobler do partie má originálny názov Wobler Twist. Tento hruškovitý tvar „objavila“ firma Shakespeare a túto svoju kolekciu pomenovala výstižne- najväčší bol Big S, menší bol Midi S a najmenší z bratov bol Little S. Boli to obľúbené typy môjho otca. Táto československá napodobenina má 6 cm, s lopatkou 7,5. Bol neslávne známa tým, že po pár hodoch sa rozlepila a rybár vytiahol jej polovicu. Ja som ho doma rozlepil, vybral guličky aby sa mi nevysypali a natrel lepidlom. A po chvíli som ho zlepil so slovami ktoré si pamätám ako keby to bolo dnes: „ Tak a teraz ho už ani boh nerozlepí! „ A ako ho tak stískam, vidím že guličky čo mali byť dnu, ostali von. No čo už, nechal som to tak. Možno toto- že nechtiac onemel, je práve to, čo ho robí takým úspešným. Je to plasťák, tak s ním dosť ďaleko hádžem. S týmto typom navíjam plynule.
So vztýčenou udicou, keď ho ťahám pomaly, robí na hladine vlnku. Vlnka je dobrá ale na jalca, na zubáča to musí ísť živšie. Približne pol metra pod hladinou. Maximálny prevádzkový ponor môže mať jeden meter. Je len málo výrobcov, ktorí robia podobné tvary woblerov a o čistej chrómovej farbe ani nehovorím. Okrem klasických originál Shakespeárov sa im tvarom trochu podobá 5 cm Dorado Alaska, ktorý však ide moc hlboko a Salmo Boxer, ktorý plánujem skúsiť v budúcej sezóne. Na tento rok som dával šancu aj dvojdielnym Dorado Wizard a spomínanej Alaske. Tie však zatiaľ ostávajú nepoškvrnené. Ináč na zubáčových wobleroch sú veľmi dôležité trojháčky na nich. Hlavne ten predný, lebo všetky úlovky som mal chytené za tento hák. Zdolávanie potme je vzrušujúce, ale v záverečnej fáze si prisvieťte. Takto v noci jazdolávam ryby radšej do podberáka, aj za cenu zamotaných trojháčikov v sieťke. Radšej sa pobavkám s ich rozmotávaním ako s vyberaním háčika z palca. O tom ale vie Viťko svoje, keď s ich rozmotávaním stratil drahocenný čas a loviaca horda zubáčov odplávala ta- tam. Náčinie: Minulý rok som používal silón 0,16, tento rok som dal už 0,18 mm. Celkom v pohode, avšak teraz na jeseň je už nevyhnutné zjemniť.
Udicu máme každý svoju obľúbenú, tá moja má citlivú špičku a pevné telo, čo je vhodné na túto veľkosť woblerov. Pri takýchto nočných lovoch si vždy nachystám všetko tak, aby som to mal po ruke a nemusel to potme hľadať- čelovku, klieštiky a v škatuľke tie nástrahy ktoré dostanú šancu. Moc nešpekulujem, stačia mi najviac tri druhy. Každý s rozdielnou prácou. Zamerajte sa na ich vedenie. To musí byť 100 % tné. A trpezlivé. Mám takú fintičku, že po zapnutí woblera do karabínky sa pozriem na hodinky a určím si čas, koľko s ním musím vydržať. Obvykle tých minimálnych 15 minút. Ak nič, tak až potom mám nárok skúsiť ďalšieho. A až keď ma premôže úplné zúfalstvo, skúšam iné. To sú už ale také výstrely do tmy, ktoré znamenajú že lov treba skončiť. Takže želám Vám veľa šťastia
