Toto obdobie keď nám naše navijáky nepohnuto ležia v poličkách alebo prikrútené na udiciach je čas na ich údržbu prípadne nejakú tú opravu. Niektorí z nás majú ešte na nich vysušené riasy či už z hlavátkovania alebo z jesenného či nedaj bože letného prívlačovania, iní zase blato alebo piesok. Práve tieto posledné nečistoty sú pre naše navijáky doslova pohromou. Už sa mi pár krát stalo že keď som mal udicu len na jednej rášočke a začalo pršať, kvapky dažďa odrazené zo zeme naviják akoby „opieskovali“. Piesok je nebezpečný pretože zájde pod cievku, dostane sa do rotora a keď je na „svojom“ mieste začne obrusovať kovové časti ako brúsny papier.
Na kvalitne urobenú údržbu musíme naviják rozobrať. Poznám jedného pána, ktorého údržba jeho ešte československých navijákov spočívala v tom, že odkrytovaný ponoril do oleja a chvíľku ho v ňom krútil. Potom ho vybral, nechal olej odtiecť, kryt namontoval a údržba bola hotová. Naše sú už zložitejšie tak preto je aj údržba zložitejšia. Začneme tým že odoberieme cievku, potom odmontujeme kľučku.
Pripravíme si krížový šrobováčik, jeho veľkosť prispôsobíme drážkam na šróbkach. Vyšróbujeme všetky z krytu a ten opatrne, vykývaním odstránime. Ak máme naviják zo zadnou brzdou, vyšróbujeme aj istiacu šróbku, ktorá sa nachádza na spodnej časti brzdy. Pretože kryt na navijáku obsahuje minimálne 3 až 4 šróbky, na spodnej strane máme jednu a k nim nám ešte pribudnú 2 – 3 podľa vnútorného rozloženia ozubenia, je dobré, ak si ich ukladáme na čistý papier a nakreslíme si okolo nich napríklad nejaký rámček a napíšeme odkiaľ sú. Takto si ich nepomýlime a nebudeme musieť rozoberať už premazaný navijak kvôli tomu, že namiesto tej krátkej tam mala byť dlhá a podobne. Vrchný kryt na tele navijáka môže držať aj tenký pliešok, ktorý vydáva otáčaním pri spodnej brzde pukavý zvuk.
Preto aj plastové telo spodnej brzdy opatrne vykývame. Brzda pri takomto úkone musí byť v maximálne uvoľnenej polohe. Ak sme to podtiaľto zvládli, teraz ideme do vnútra. Hneď ako odstránite kryt obráťte ho lebo na vnútornej strane nám môžu alebo mohli zostať prilepené vazelínou tenulinké podložky, ktoré chránia ložisko. Kryt si odložíme a ideme sa venovať ozubeniu.
Tmavú, sčernanú a špinavú vazelínu odstránime špilkou alebo špáratkom, Tak isto aj zo zubov ozubených koliesok. Ak si trúfame a sme zručný, môžeme ju dôkladnejšie odstrániť tak že odmontujeme celý rotor a to tak, že odšróbujeme najprv poistnú malú šróbočku, ktorá istí hlavnú matku čo drží rotor. Na niektorých navijákoch je tam opačný závit, preto by tam v materiáli mala byť šípka, ktorá nás o tom informuje (ON – OFF ). Šróbočku celú vyšróbujeme a nadvihneme rotor. Tam pod ním môžeme zbadať ložisko. Ložiská zásadne nevazelínujeme ale len olejujeme. Olej lepšie prenikne medzi rotujúce sa guličky, ktoré sú v ňom. Ja tam mám guličkové ložisko, vy tam máte modernejšie ihličkové, pretože tieto ihličky tam slúžia na to, aby rotor zastával v každej polohe. To sú práve tie jednocestné ložiská. Keby som ich mal aj ja, vyvaroval by som sa tomu incidentu, ktorý sa mi stal pri hlavátkovaní, keď mi rotor strhol všetky zuby na zarážke. Po kvapnutí oleja prípadne nanesení vazelíny na ozubenia rotor znova priskrutkujeme.Vazelíny nedávame príliš veľa, tak primerane. Keby sme jej dávali veľa, navijak by išiel ťažko, prípadne by sa zasekával. Ak chceme premazať aj ložisko, ktoré je v tele navijáka a drží kľučku, nadvihneme veľké ozubené koleso a na ložisko kvapene pár kvapiek oleja. Môže byť ukryté pod týmu tenkými podložkami. Po namazaní všetkých ozubených koliesok a ložísk v tele, kryt opäť napasujeme a prišróbujeme. Najprv kryt len osadíme a vyskúšame s kľučkou po ototočiť či náhodou nie je nejaké súkolesie na nesprávnom mieste alebo v nejakej inej, zlej polohe, Ak je chod hladký, môžeme kryt prišróbovať. Nezabudnite si zapamätať alebo najlepšie nakresliť si ako tam bol na spodnej brzde osadený ten pliešok. Tak ako sme odmontovali plastové telo spodnej brzdy, tak isto ho aj prišróbujeme. Keď sme s tým hotový je čas premazať vodiacu kladku v preklápači.
Šróbku odšróbujeme, dáme pozor lebo je malá aby nám niekde nevypadla lebo sa raz-dva niekde zakotúľa a máme o zábavu postarané. Šróbočku si odložte a opatrne odtiahnite kladku od preklápača. Väčšinou je ložisko a kladka jeden blok, t.j. že vrchná strana ložiska je potiahnutá plastom a ten je hneď aj kladka. U mojich starších modelov to bývala mosadzná kladka a vo vnútri bolo ložisko. Ložisko naolejujeme alebo namažeme nejakým iným lubrikantom. Pri mazaní nechtom otáčame kladku aby sa lubrikant dostal do celého ložiska. Keď si myslíme, že je dostatočne premazané, pretečené mazadlo utrieme a všetko opäť zmontujeme. Kompletne zložený a premazaný naviják rozbiehame pomaly, občas zastaneme a utrieme kladku lebo odstredivá sila vyfrkuje prebytočný olej do okolia a naša biela košeľa v ktorej sme sa rozhodli ošetrovať naviják bude hneď označkovaná. Takto naviják rozkrúťte čoraz rýchlejšie, vyskúšajte brzdu, spätný chod, preklápač. Na záver ho poutierame aby sa na mastné telo z vazelíny alebo oleja nelepili nečistoty. Nezabudnite kvapnúť olej aj do kľučky, kvapkajte ho dovtedy s malými prestávkami kým na druhej strane nebude vidno že celkom zatiekol a je celé vnútro premazané. Pretečený olej utrieme. Takto máme naviják pripravený na sezónu a môžeme sa pripraviť na údržbu prútov, ktorá bude už jednoduchšia. Ale o tom nabudúce.
Za CST Peťo
