NEBOJTE SA VEĽKÝCH NÁSTRAH

 Už dlho som sa odhodlával pred začiatkom sezóny napísať tento článok, ale vždy zima prebehla „ coby dup“ a skutek - utek. A v polovici prebiehajúcej sezóny mi to prišlo už neaktuálne, tak som to odkladal z roka na rok. Rybárčim už pekných pár rokov a tak ako skoro každý, začínal som plávanou, prešiel položenou a koketoval s muškárinou. K tomu všetkému sa vždy pridávala prívlač. Možno aj tým, že otec, veľký vzor, to s ňou vedel. A tak bolo sa od koho učiť.

                                                       50-nik z Revúcej

    Zo začiatku moja výbava obsahovala dve strieborné plandavky- štíhlu striebornú hentizku a oválnu plotičku s červenou korálkou, nejaké rotačky, asi zo tri, vtedy ťažko zohnateľné novinky- twistery a československé polystyrénové wobleríky, či skôr také plašiče rýb. Otec mal veľa úspešných francúzskych meppsiek a fínskych rapál, čo boli vtedy moc nedostatkový tovar. Tie sme si od neho s bratom potajomky požičiavali a potom tŕpli, aby sme mu ich neodtrhli. On, keď na nás badal, že sme už vo vyššom rybárskom leveli, najúspešnejšie nám dal. Časom, postupne po revolúcii, začali byť obchody čoraz plnšie takéhoto zahraničného tovaru , tak som si ho kupoval a kupoval. Najprv z núdze, potom do zásoby. Až nakoniec som dospel do štádia, že každú novinku som musel mať, lebo na ňu určite berú ryby lepšie. Tak sa mi to v škatuľkách hromadilo a hromadilo. Woblere som rátal na kilá, gumy a plechy snáď ani nezrátam. No a pred pár rokmi ma tiež zasiahol veľký boom ultraľahkej prívlače. Musel som tak začať od začiatku. Veď kto by sa pred tým, tu na Liptove, vybral na pstruhy s dvanástkou silónom a nulkou meppskou? Tak ma pohltil mikro svet pidi rotačiek a wobleríčkov. Vyrábal som, kutil, tuningoval, prerábal udice, letoval háčiky. Chytanie bola zábavka. Chytal som neporovnateľne viac rýb, ale takmer všetky boli v kategórii juniorskej. Sem- tam ešte nejaký kadet, ale senior takmer žiadny. Tak som sa časom znovu vrátil k normálnym rybačkám a UL zábavu si už nechávam viac- menej len na preteky. Veď tak ako každý rybár, aj ja túžim chytať veľké ryby. Hoci v dnešnej dobe je úspech chytiť na pstruhovke akúkoľvek pôvodnú rybu. Netvrdím, že s UL to nejde, ale o cielenom love gigantov nemôže byť reči. Dalo by sa to opísať tak, že človek musí okúsiť rôzne druhy zmrzliny aby sa nakoniec vrátil k tej svojej prvej- čokoládovej. Tak preto by som vám predstavil nejaké moje najosvedčenejšie nástrahy na začiatok pstruhovej sezóny. Hoci v apríli, na začiatku sezóny, býva voda studená z topiacich sa snehov ( určite tomu bude tak aj tento rok) a ryby nemajú ešte poriadne rozbehnutý metabolizmus, priam sa pýta na karabínku zavesiť nejakú malú jednohryzku. Ja však nasadzujem do akcie tieto moje zbrane. Bez týchto woblerov nikdy nejdem k vode a nedám na ne dopustiť. Veď, už neraz, som sa po ne v apríli brodil v trenírkách v ľadovej vode vyše pása, keď som niektorú zachytil a ľúto mi jej bolo ju odtrhnúť.

                                Typický potočiak zo začiatku sezóny: dlhý a chudý

    Prvý a môj najlepší kúsok je Rapala original floating 7 cm farba potočiak (TR). Najstaršia klasika z Fínska. Pri veľkej jarnej vode, alebo v silnom prúde dávam 50cm pred ňu asi 5 až 8  gramové olovko. Wobler jemne kmitá aj v tom najsilnejšom prúde a  potočiakom chutí. Jeho alternatívou je takisto veľká rapala, ale vo farbe ostrieža (P). Túto farbu pre zmenu dávam pri zatiahnutej oblohe a do zelenkavej, ešte ľadovej vody. Počas sezóny potom na ňu reagujú viac- menej duháky.

                                           Úspešný vobler

   Ďalšou favoritkou je 7 cm plávajúce Salmo minnow tiež vo farbe potočiaka (T). Kedysi tieto woby bývali v zelenom nádychu, no dnes už na našu škodu a šťastie rýb, robia iba klasickú tmavožltú potočiakovú farbu. Používam ho tak, že po nahodení so špičkou udice dole iba pridŕžam a splavujem nástrahu. Sem- tam udicou aj myknem. Wobler so svojou lopatkou si tak pracuje pekne sám. Naň som pochytal svoje najväčšie duháky. 7 cm Rapala countdown farby MU ( hrúz). Výborná na ďaleké hody a hlbokú vodu. Po nahodení naprieč prúdom nástraha rýchlo klesne ku dnu a ja prudko zdvihnem udicu nahor. Zdvih musí byť rýchly, že až zacítite prácu woblera v rúčke udice. Potom skloním udicu, aby wobler zišiel zasa nadol a zasa opakujem švih dohora. Ak chytáte so šnúrou, tak pozor na správne nastavenú brzdu, lebo záber býva dosť prudký. Tento model nástrahy niekedy používam vo farbe, ktorá je síce na šťuky- oceľovo modrastý chrbát, biele boky a oranžové bruško, ale v prikalenej vode idú po nej pstruhy tak, ako ja po údenom.

                                    Veľký tučný potočiak z Váhu

   Ďalšia, takisto sedmičková veľkosť patrí Rapale shallow shad rap v tmavej farbe walleye (W). Ju zasa vodím so špičkou udice nahor, ktorú miestami povolím. Vtedy najčastejšie býva záber. Túto ničím nevýraznú farbu spoľahlivo atakujú ju aj potočiaky aj duháky. Keď prší, alebo je zatiahnutá tmavá obloha, walleye farbu mením za oranžovú CW farbu. Táto farba pri letných nočných lovoch chutí aj zubáčom na priehrade. Posledná moja top favoritka je takisto 7 cm Rapala typ Husky Jerk. V katalógu výrobcu je však uvádzaná ako 8 centimetrová. ( A propó, zmerali ste niekedy skutočné dĺžky woblerov? ) Na jarné pstruhy sa mi najviac osvedčila vo farbe TSD, teda metalízovo zelený chrbátik, zlaté boky a oranžové bruško.. Myslím, že farba by mohla napodobňovať čerebľu. Niekedy červenou fixkou naznačím červené plutvičky. S ňou chytám jerkovou metódou, teda ju priťahujem poskokmi s pauzami dlhými podľa sily prúdu. Čím je silnejší, tým je pauza dlhšia. Tento plastový wobler má v sebe guličky a je jeden z mála hrkajúcich, ktoré používam na pstruhy.

                                    Uvedené woblere aj s ich alternatívami

    Ešte by som sa zmienil o jednom kúsku, s ktorým som síce ja nikdy veľa vody nenamútil, no kámoš naň nedá dopustiť. Je to 6 cm plávajúce Salmo Bullhead (hlaváč), alebo ako on hovorí vranka. Trošku na ňom ale musel zbrúsiť lopatku, aby zmiernil to známe salmovské kmitanie, lebo v silnom prúde sa tento wobler hneď menil na plandavku. Pochytal naň výlučne potočiaky a to poriadne kusy.

                                        Potočiak s hlboko potáplivou ,,vrankou"

       Na všetkých týchto nástrahách som si predtým než išli do obehu, vymenil pôvodné hrubé háky za jemnejšie ale o číslo väčšie VMC éčka. To, že musia byť nabrúsené, až lepia, snáď ani nemusím pripomínať. Samozrejmosťou je pri takýchto nástrahách použitie primeraného náčinia. Je škoda, že niektoré dobré farby Rapala zo svojho katalógu na rok 2012 vypustila, ale čo je zasa dobré, že staré farby navracia ako novinky.

                                         Takýto kúsok poteší

   Nechcem aby tento článok vyzeral ako reklama výrobcom nástrah a takisto nechcem zatracovať UL prívlač. Je na každom z nás čo si kedy vyberieme. Veď pri dnešnej uponáhľanej dobe som vôbec rád, že sa dostanem k vode. A  úlovok, to je iba taký bonus, čerešnička na torte. Tak takouto frázou by som však tento článok skončiť nechcel. Lebo vždy  a každý, kto z nás ide na ryby, ide chytať s tým, že chytí tú najväčšiu. Takže choďte na ryby a hlavne NEBOJTE SA VEĽKÝCH NÁSTRAH.

                                                                          Pre CST     Jurášek